Vetrom poháňané čerpadlo vháňalo vodu do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Po r. 1945 studňa prestala byť používaná, dnes chýba veľké veterné koleso, vraj bolo odnesené na opravu do Technického múzea v Košiciach. Na území Slovenska boli len tri podobné kolesá, ktorého konštrukciu prevzal veľkostatkár Elbogen na svojich cestách po zahraničí. Pamiatkový úrad eviduje okrem trávnickej studne ešte ďalšie dve studne: Lok a Mužla. Vežu studne z Loku premiestnili do nitrianskeho poľnohospodárskeho múzea.

ROK 2017 znamenal zavŕšenie desaťročného úsilia o obnovu Národnej kultúrnej pamiatky

Trochu teórie:

Existujú dva typy studne poháňané silou vetra. Tradičné riešenie je umiestniť stožiar veterného kolesa priamo nad zdrojom vody. Voda je čerpaná zo studne piestovým čerpadlom. K tomuto typu patrí aj trávnická studňa. Výhodou tohto riešenia je, že poskytuje vyšší výkon na čerpanie oproti riešeniu s kompresorom. Moderné vetrom pohánané studne pracujú na princípe vzduchového kompresora, ktorého tlakom je poháňane čerpadlo, ktoré je umiestnené pod vodou. Stožiar nemusí byť priamo nad vodným zdrojom a môže sa umiestniť na miesto s výhodnejšími veternými podmienkami.
Nutnou súčasťou systému je akumulačná nádrž-rezervoár, ktorá zabezpečuje dodávku vody v čase bezvetria a tiež jej vyvýšené umiestnenie umožnuje dodávky vody do určených miest samospádom.