Kolegovi, p. Ľubomírovi Polákovi, ĎAKUJEME.

„Sezónu roboty“  v živote p. Poláka vystrieda „sezóna  dôchodku“. Roky plynuli a my sme sa zžili so skutočnosťou, že za volantom traktora odkrútil nejednu sezónu všehochuti bytia v dedine... V priazni počasia odšoféroval keď sme stavbárčili či už v obci či za bránami domácností, keď sme upravovali verejné priestranstvá, svoje záhrady či záhradky. Ak nás potrápilo svojimi vrtochmi koľkokrát odhŕňal sneh, vyťahoval zapadnuté vozidlá, zatiahol do chotára a s poľovníkmi prikrmoval zimou skúšanú zver, po povodniach odvážal nánosy blata... Živly nepoznali a nepoznajú pojem pracovný čas, je im jedno či sa vybúria za bieleho dňa či v nehostinnej tme... Vtedy tento pojem nepoznal ani p. Polák , nebolo to raz či dvakrát a jemu to jedno nebolo...

Jeho rukou formovaná zeleň na verejných priestranstvách, to je obraz lahodiaci oku, pohládzajúci dušu. 

Nezabudnuteľné boli obecné zabíjačkové špeciality, kapustnice, guláše, perkelty... Chutilo všetko... Pamätné sú pochovávania basy a maškarné plesy... P. Polák sa vedel zabávať a vedel zabávať.

Obec, škola a materská škola majú od nepamäti väzbu. S p. Polákom má milú, pamätnú spojitosť.  Vnúčatá mu hovoria dedo  a školáčatá? No, mali v tom jasno – keď šiel traktor okolo - zamávali DEDOVI ĽUBOVI, alebo bol v areáli školy a škôlky volali: Ahoj DEDO ĽUBO!

Spojitosť, práca a aktivity boli neprehliadnuteľné so záujmovými združeniami – s hasičmi, poľovníkmi, športovcami, s cirkevným dianím, s... TRÁVNICOU.

Do pár riadkov zaznamenať toľké roky a druhy porobenej roboty nevieme, no určite ZA VŠETKO ĎAKUJEME!

 Kolegovi, p. Ľubomírovi Polákovi, želáme pevné zdravie, pohodu a napĺňanie záujmov v spoločnosti rodiny a priateľov. ĽUBÍK - VŠETKO DOBRÉ!